SK SK30000 30000 Vistula http://www.vuvh.sk/rsv2/ V súlade s RSV a nadväznými usmerneniami EÚ pri vymedzovaní útvarov podzemných vôd (Horizontálne usmernenie ES) sa vychádzalo z nasledovných požiadaviek: - útvar podzemnej vody je vymedziteľný objem podzemnej vody vo zvodnenci; - útvar podzemných vôd, v ktorom sa využíva alebo perspektívne poskytne odber väčší ako 10 m3/deň (t.j. 0,116 l.s-1), resp. zásobuje viac ako 50 osôb; - samostatne sú vymedzené vodné útvary podzemných vôd, ktoré presahujú hranice štátov, - útvary podzemných vôd sú priradené k oblastiam povodí; - útvary podzemných vôd sú vymedzoené na podklade geologických a hydrogeologických pomerov a hydraulických hraníc (nie je to však absolútne nevyhnutnou podmienkou); - pri vymedzovaní útvarov podzemných vôd je zohľadnený kvalitatívny aspekt podzemnej vody, ako aj jeho významné rozdielnosti. Prístup k vymedzeniu útvarov podzemných vôd na Slovensku bol jednotný pre všetky povodia a zohľadňoval: - komplikovanú geologickú stavbu a hydrogeologické pomery územia, stratigrafickú príslušnosť, režim podzemných vôd, obehu a hydraulické vlastnosti; - Režim podzemných vôd (voľnosti a napätosti hladín podzemnej vody); - uzavretosť vymedzených útvarov podzemných vôd z hľadiska cyklu infiltrácia – akumulácia – výstup; - aspekt kvality podzemných vôd. Pri snahe zohľadniť všetky vyššie spomenuté požiadavky a transponovať ich na prírodné podmienky Slovenska sme považovali za najprijateľnejšie riešenie vymedzenie útvarov podzemných vôd v troch úrovniach t.j. v troch samostatných „vrstvách“: a) Útvary podzemných vôd vo významných aluviálnych štvrtohorných (kvartérnych) sedimentoch (plytké podzemné vody); b) Útvary podzemných vôd v predkvartérnych horninách (s doplňujúcim členením zvodnencov do 4 podkategórií: vulkanické horniny, horniny s pórovou priepustnosťou, horniny s puklinovou priepustnosťou a krasové horninové prostredie); c) Útvary geotermálnych vôd (geotermálne štruktúry) predstavujúce podzemné vody hlbokých obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 oC. Pri vymedzovaní útvarov podzemných vôd kvartérnych a predkvartérnych hornín sa vychádzalo z existujúcich hydrogeologických rajónov, čiastkových hydrogeologických rajónov a subrajónov. V prvej fáze bol návrh vytváraný bez zohľadnenia rozvodníc povrchových vôd. Vzhľadom na vzájomnú kompatibilitu hodnotení útvarov jednak povrchových vôd a jednak podzemných vôd však bolo následne potrebné zahrnúť do vyčlenenia útvarov podzemných vôd aj povrchové rozvodnice, a to napriek tomu, že vo viacerých prípadoch nemusia rešpektovať priebeh hydrogeologických rozvodníc. Vymedzovanie útvarov podzemných vôd týchto dvoch „vrstiev“ zohľadňovalo aj vtedajšie poznatky o kvantitatívnom a chemickom stave podzemných vôd potrebné pre určenie „rizikových útvarov podzemných vôd“ s ohľadom na dosiahnutie ich dobrého stavu v zmysle RSV. Vymedzenie samostatnej „vrstvy“ útvarov geotermálnych vôd vychádzalo zo špecifických vlastností a podmienok režimu geotermálnych vôd a je v súlade s požiadavkami RSV. Prevažná časť geotermálnych vôd je viazaná na hlboké hydrogeologické štruktúry karbonátov mezozoika (triasu) v príkrovoch Vnútorných západných Karpát, v menšej miere na neogénne sedimentárne a neovulkanické štruktúry. Pri vymedzení útvarov geotermálnych vôd sme vychádzali z doterajších poznatkov a skúseností a navrhli vymedzenie 26 útvarov geotermálnych vôd plne odpovedajúcich doterajšiemu členeniu perspektívnych oblastí a hydrogeotermálnych štruktúr Slovenska v súlade s prácami Franko et al. (1995) a Fendek et al. (2002). SK40000 Doplňujúca charakterizácia útvarov podzemných vôd nebola realizovaná. Niektoré informácie o vplyve ľudskej činnosti na stav podzemných vôd, ktoré sa pravidelne vyhodnocujú, boli zahrnuté už pri spracovaní úvodnej charakterizácie a zahrnuté do metodík pre hodnotenie stavu. Postup a výsledky charakterizácie podzemných vôd je obsahom kapitol Vodného plánu Slovenska: Kapitola 2.4 - vymedzenie útvarov podzemných vôd; Kapitola 4.2 - Identifikácia významných vplyvov; Kapitola 5.2 - kvantitatívny a chemický stav útvarov podzemných vôd. http://www.vuvh.sk/rsv2/download/VPS/VPS.pdf http://www.vuvh.sk/rsv2/download/VPS/VPS_mapy.zip http://www.vuvh.sk/rsv2/download/VPS/VPS_prilohy.zip SK40000 Za významné bodové zdroje znečistenia podzemných vôd boli pokladané potenciálne a skutočné environmentálne záťaže - uvedené v registi environmentálnych záťaží (www.enviroportal.sk), prípadne iných podkladových databázach. Hlavné významné antropogénne vplyvy ovplyvňujúce chemický stav útvarov podzemných vôd sú najmä: - poľnohospodárstvo - aplikácia agrochemikálií; - poľnohospodárstvo - aplikácia dusíkatých hnojív; ďalej: - banská činnosť; - domácnosti – neodkanalizované sídelné aglomerácie; - doprava. Využívanie podzemných vôd na Slovensku v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z. z. a na základe vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii, podlieha nahlasovacej povinnosti v prípade, že odber podzemných vôd z jedného vodárenského zdroja je v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne. Ten, kto odoberá podzemnú vodu nad uvedený limit, musí oznamovať údaje o odberoch podzemných vôd, ktoré sú základom pre národnú evidenciu využívania podzemných vôd a spracovanie vodnej bilancie. Všetky evidované odbery podzemných vôd boli pre potreby inventarizácie ich vplyvov na útvary podzemných vôd priradené k útvarom podzemných vôd kvartérnych sedimentov a útvarom podzemných vôd predkvartérnych hornín. Nie je aplikované. Nebolo hodnotené. Nemáme. Hodnotenie pozostáva z : 1.hodnotenia dopadu plošných zdrojov na znečistenie podzemných vôd pesticídnymi látkami; 2.hodnotenia dopadu plošných zdrojov na znečistenie podzemných vôd dusíkatými látkami; 3.hodnotenia dopadu bodových zdrojov znečistenie na chemický stav podzemných vôd. 1.Hodnotenie potenciálneho rizika znečistenia podzemných vôd pesticídnymi látkami. Metodika hodnotenia vplyvu plošných zdrojov znečistenia na kvalitu podzemné vody v dôsledku používania agrochemikálií vychádza z algoritmu hodnotenia potenciálneho rizika výluhu pesticídov do podzemných vôd. Hodnotené boli základné parametre zohľadňujúce najvýznamnejšie faktory, ktoré podmieňujú a ovplyvňujú kontamináciu podzemných vôd. Ide o hĺbku a rozkyv hladiny podzemnej vody, hrúbku a štruktúru nenasýtenej zóny, pôdneho druhu, a hrúbku pokryvnej vrstvy, spotrebu pesticídov, ktoré boli spracované na základe skórovacieho systému a spracované v GIS pre jednotlivé katastrálne územia v útvaroch podzemných vôd. Pri hodnotení rizika vyplývajúceho z aplikácie pesticídov je metodika založená na nasledovnom postupe riešenia: - hodnotení vlastností prostredia; - pridelenie skóre a spracovanie mapy zraniteľnosti; - spracovanie údajov o spotrebe pesticídov na úrovni katastra; - prepočet spotreby účinných látok na plochu poľnohospodárskej pôdy; - sumarizácia dát o transportných a transformačných vlastnostiach; - pridelenie skóre a spracovanie mapy potenciálneho prieniku; - prepojenie mapy zraniteľnosti a mapy potenciálneho prieniku a pridelenie skóre; - vyhodnotenie rizika vplyvu prieniku pesticídov do podzemných vôd. Na určenie stupňa zraniteľnosti podzemných vôd v jednotlivých útvaroch sa využije mapa zraniteľnosti podzemných vôd. Hodnotenie zraniteľnosti podzemných vôd vychádza zo spracovaných máp zraniteľnosti na základe ocenenia miery – váhy parametra z hľadiska vlastností horninového prostredia podieľajúcich sa na šírení sa látok prirodzeným prostredím skórovacím systémom. Na základe pridelenia skóre sa určí rizikovosť prostredia z hľadiska rizika potenciálneho vplyvu aplikovaných pesticídov: nízke riziko, stredné riziko, vysoké riziko. Hodnotenie potenciálneho rizika výluhu (prieniku) daného pesticídu do podzemných vôd, ako dopad aplikácie pesticídnych prípravkov sme hodnotili na základe koeficientu GUS (groundwater ubiquity score), ktorý je stanovený pre aplikovaný pesticíd. Koeficient GUS sa vypočíta podľa vzťahu: GUS = log(DT50earth) x (4 - log(Koc)). Výsledok zistenej hodnoty sa interpretuje nasledovne: GUS > 2.8 vysoký potenciál vylúhovania; GUS 1.8 - 2.8 stredný potenciál vylúhovania; GUS < 1.8 nízky potenciál vylúhovania. Následne sa na základe skórovacieho systému, v ktorom je implementovaný výsledok GUS a množstvo aplikovanej účinnej látky, určí rizikové skóre každého pesticídu. Výsledné riziko potenciálneho prieniku pesticídu do podzemných vôd ako dôsledok vlastností pesticídnej látky a jej aplikovaného množstva je kvantifikované na: nízke, stredné a vysoké. Obdobný spôsob je použitý aj pri hodnotení dusíkatých látok z plošných zdrojov v dôsledku poľnohospodárskej rastlinnej výroby. 2.Hodnotenie potenciálnych rizík, vyplývajúcich z aplikácie hnojív z poľnohospodárskej rastlinnej výroby je založené na rovnakom metodickom prístupe ako je uvedený pre plošné zdroje znečistenia v dôsledku aplikácie pesticídov. Spracovanie údajov o spotrebe hnojív je na úrovni katastra. Do hodnotenia sa berú všetky formy aplikovaných dusíkatých látok, teda tak anorganických ako aj organických hnojív. Pridelené skóre je súčinom aplikovaného množstva a hodnotenia zraniteľnosti podzemných vôd na území katastra. V prípade, že je zraniteľnosť podzemných vôd v rámci katastra rozdielna, prideľuje sa, v súlade so zásadou bezpečnosti pri hodnotení rizika, najvyššie skóre. Na základe prideleného skóre je kataster označený ako: – nerizikový: 0 - 450; – možné riziko: > 450 - 510; – rizikový: > 510. 3.Pre potreby hodnotenia vplyvov a dopadov bodových zdrojov znečistenia (environmentálnych záťaží) na chemický stav útvarov podzemných vôd sa vychádzalo nielen z celkovej hodnoty rizika environmentálnej záťaže vyjadrenej ako súčet hodnoty parametrov rizika K123, ale najmä z výslednej hodnoty K1 zahŕňajúcej klasifikáciu rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami. SK40000 V správnom území povodia Visla neaplikujeme výnimku z dosiahnutia cieľov RSV k roku 2015. Vo všeobecnosti prístup pre aplikáciu výnimky z dosiahnutia dobrého chemického stavu zakladáme na predpoklade, že napriek realizácii základných a tiež doplnkových opatrení v 1. plánovacom období - v útvaroch so zlým chemickým stavom sa dobrý stav dosiahne až po roku 2015. Tento predpoklad je spojený s fyzikálno-chemickými vlastnosťami kontaminujúcich látok, ide najmä o rýchlosť degradácie a sorpčné vlastnostii a ich správanie sa v prírodnom prostredí, spôsobom šírenia sa znečistenia do podzemných vôd a oneskorenia vplyvu dopadu ich používania na podzemnú vodu. Z časového hľadiska ide o veľmi pomalý proces, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou presiahne obdobie po roku 2015. Z toho vyplýva potreba aplikácie výnimky z dosiahnutia environmentálnych cieľov k roku 2015 podľa čl. 4(4) RSV. Pri hodnotení chemického stavu boli zohľadnené i možné dopady potenciálnych zdrojov znečistenia na chemický stav podzemných vôd na základe rizikovej analýzy. Potenciálnymi znečisťujúcimi látkami vodných útvarov v zlom chemickom stave sú: SO4, Cl, As, TCE, PCE, Cd. Rozsah skutočnej kontaminácie je potrebné overiť monitoringom, ktorý sa bude realizovať v 2. plánovacom cykle. Na základe výsledkov monitoringu bude potom možné určiť, či sú potrebné výnimky z dosiahnutia cieľov pre niektoré z uvedených látok, resp. výnimky z realizácie opatrení. Vodné útvary v správnom území povodia Visla sú v dobrom chemickom i kvantitatívnom stave. Napriek tomu budú v povodí aplikované základné i doplnkové opatrenia, ktoré zabezpečia nezhoršenie stavu. Je predpoklad, že ciele do roku 2015 budú splnené. Harmonizácia pre medzihraničné útvary podzemných vôd je zabezpečovaná v rámci bilaterálnej spolupráce v komisiách pre hraničné vody.